"Miera rastu v regióne strednej a východnej Európy sa v tomto roku
blíži k svojmu potenciálu, zatiaľ čo západná Európa je s rastom 0,5 %
pod svojím potenciálom," zhodnotil hlavný ekonóm UniCredit pre
strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas fóra zameraného na tento
región, ktoré sa konalo tento týždeň vo Viedni.
K oživeniu rastu v strednej a východnej Európe pravdepodobne povedie
spotreba domácností, k čomu prispeje rýchlejší rast reálnych miezd,
rastúce pôžičky v prostredí nižších úrokových sadzieb a pozitívny vplyv
cien nehnuteľností na bohatstvo. Očakáva sa, že kapitálové výdavky a
vývoz prispejú k rastu najskôr od druhého polroka 2024.
Rozpočtové deficity budú podľa ekonómov pod hranicou 3 % hrubého
domáceho produktu (HDP) v rokoch 2024 a 2025 v Bosne a Hercegovine,
Bulharsku, Chorvátsku, Česku a Srbsku. Vo väčšine krajín SVE budú
fiškálne impulzy pre ekonomiku negatívne. Fiškálnu úpravu podľa
analytikov spomalí nabitý volebný program. Zároveň upozornili, že voľby v
rokoch 2024 a 2025 budú poslednými voľbami pred tým, ako budú politici v
regióne nútení riešiť zásadné demografické a hospodárske výzvy.
Analytici poukázali aj na najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré by sa mali
prijať v najbližšom období v súvislosti s regiónom SVE. Patria k nim
prijatie eura Bulharskom v roku 2025 alebo 2026, rýchlejšie rokovania o
rozšírení medzi EÚ, krajinami západného Balkánu, Moldavskom a Ukrajinou,
posilnenie geopolitického významu Poľska a Rumunska, ako aj miera
podpory pre Ukrajinu. Ekonómovia vidia hlavné riziká okrem iného v
ďalšom populizme politických strán, politickej nestabilite, znížení
ratingu, či slabom zahraničnom dopyte vedúcom k recesii.